Brabham: Prišiel som o viac ako tridsať chlapov

Autor: Ladislav Király, zdroj: RichardsF1	Publikované: 06.06.2012 16:17:00
pošli do vybrali.sme.sk   Zdieľaj na Facebooku

Jack Brabham bol v 50. a 60. rokoch minulého storočia velikánom motošportu a v efjednotke získal tri majstrovské tituly. Prežil dobu, kedy nebola smrť ničím výnimočným a azda bola akceptovateľnou súčasťou športu. Doma v Austrálii ho označili za ´Národný žijúci poklad´. "Bola to fakt veľká pocta," uviedol Brabham v rozhovore pre RichardsF1. "Bolo fantastické dočkať sa takéhoto uznania. Niečo takéto sa nedáva každému, takže je to poriadne výnimočné."

Osemdesiatšesťročný rodák z Hurstvillu priznal, že k motošportu sa dostal celkom náhodou. "Keď som bol mladý, tak som pracoval ako strážca niekoho pretekárskeho auta. Jeho žena ho ale od toho odradila a tak som si pomyslel, že idem do toho. Vyhral som už tretie preteky svojej kariéry a ako sa hovorí, zvyšok je história," pousmial sa Brabham, ktorý bol dlho označovaný za najlepšieho jazdca-inžiniera, ktorý v F1 kedy pôsobil. "Moja schopnosť inžiniersky sa postarať o auto mi pri úspechu určite pomohla. Dnes je len veľmi málo jazdcov, ktorí vedia ako nastaviť a inžiniersky spravovať auto. Sú takmer kompletne závislí na svojich inžinieroch a na podporných tímoch, ktoré im všetko vylaďujú. Pojem jazdec-inžinier je dnes viacmenej blízko vyhynutia. Istým spôsobom je to škoda, ale je to príznačné pre množstvo vývoja, akým motošport prešiel v priebehu posledných päťdesiatich rokov."

Brabham sa počas kariéry spolčil s Ronom Tauranacom, s ktorým si založil vlastný tím. Išlo o veľmi schopnú dvojicu a na trati sa to aj prejavilo. "Rona som spoznal vtedy, keď odo mňa prišiel kúpiť motocyklový motor. Chcel ho nainštalovať do pretekárskeho auta, ktoré si nadizajnoval. Odviedol som pre neho nejakú prácu a on zasa pre mňa. Neskôr som súťažil s Cooperom a tajne som mu poslal dizajn a inžinierske koncepty, s ktorými sme plánovali. Ron mi zasa dal nejaké rady. Potom som si chcel sám založiť vlastný tím a kto by mi s tým mohol pomôcť lepšie ako Ron? Musel som ho poriadne presviedčať, aby sa zdvihol a prišiel do Veľkej Británie. Nechcel sa vzdať svojej práce, ale napokon som ho prehovoril a zvyšok je už história. Mal reputáciu akéhosi dozorcu nad svojimi vysokými štandardmi a v tej dobe bolo známe, že sa s ním ťažko spolupracuje. Mne to s ním ale išlo skvelo. Rozumel som mu, ale nemyslím si, že by mu rozumelo aj veľa ďalších ľudí."

Prišli 70. roky a na Jacka Brabhama začala vyvíjať tlak jeho manželka. Mal už po štyridsiatke a ona veľmi chcela, aby s pretekaním sa konečne skoncoval a aby sa vrátil do Austrálie. Aj v poslednej sezóne v F1 dokázal získať víťazstvo, dve druhé a jedno tretie miesto a zo začiatku ročníka sa zdalo, že môže zaútočiť na titul. Bolo správne zavesiť prilbu na klinec? "Napokon áno," prikývol Brabham. "Je pravda, že som bol konkurencieschopný a mohol som pokračovať ešte ďalších pár rokov. Nakoniec to ale bolo rozumné rozhodnutie. V tom roku sme po smrteľných nehodách prišli o troch jazdcov - Bruca McLarena, Piersa Couragea a Jochena Rindta. Piers zahynul v zákazníckom Brabhame a práve to bolo obzvlášť ťažké."

"V priebehu mojej kariéry som prišiel o viac ako tridsať chlapov a veľa z nich bolo mojich blízkych priateľov. Išlo o nehody na pretekárskej trati alebo na ceste a nechcel som byť súčasťou tejto čestnej listiny. Veľmi blízko som mal aj k Brucovi - a to hlavne vtedy, kedy si našiel prvú cestičku do F1. Jeho smrť bola pre mňa mimoriadne náročná. Piers bol dobrým pretekárom a zahynul v zákazníckom Brabhame na Veľkej cene Holandska. A Jochen bol ďalším z priateľov, ktorého čas uplynul priskoro. Predtým ako ho ukradol Lotus jazdil v Brabhame a jeho talianska smrť bola taká zbytočná," smúti absolvent 123 veľkých cien a účastník 126 formulových víkendov.

Brabham následne previedol svoj podiel v tíme na Rona Tauranaca, ktorý viedol stajňu už len rok a potom ju predal Berniemu Ecclestoneovi. Značka Brabham ostala na scéne až do roku 1992, aj keď Jack s ňou už nič nemal. "Bola to jedna z vecí, s ktorými som nemohol nič narobiť (smiech). Bolo na Ronovom rozhodnutí, čo chce s tímom spraviť. A keď ho predal Berniemu, predal mu aj práva na používanie názvu. Bolo zvláštne sledovať celé roky tieto autá a jazdcov pod mojim menom, pričom tím nebol v mojich rukách."

Jack Brabham získal majstrovské tituly v rokoch 1959, 1960 a 1966. Najviac si ale cení ten posledný. "Áno, ten z roku 1966, pretože to bol austrálsky úspech. Tím mal austrálskeho dizajnéra Rona Tauranaca, austrálskych mechanikov i v Austrálii postavený motor od spoločnosti Repco. Bolo to ako Austrália proti zvyšku sveta a to, že sa mi podarilo vyhrať s týmto balíkom a touto skupinou ľudí, bolo obrovsky vzrušujúce," hovorí Brabham. "A zvládnuť to v aute s mojim menom je rekordom, ktorý už nikdy nepadne."

Austrálsky Sir má trojicu synov Geoffa, Garyho a Davida, ktorí sa takisto venovali motošportu. Žiadny z nich sa ale nedostal na najvyššiu úroveň. "Keď začali súťažiť, tak som bol spočiatku nervózny. Podľa mňa je to prirodzené keď stojíte pri trati a veci nemáte pod kontrolou. Keď mi však dokázali, že vedia čo robia, bolo to v poriadku. Davidovi sa darilo veľmi dobre, ale to nemá byť kritika na Geoffa a Garyho, ktorí sa takisto prebili svojou kariérou. A pretekaniu sa venuje aj môj vnuk Matthew - Geoffov syn. Ukazuje sa ako veľmi úspešný. Nerobím si však nádeje, že sa stane treťou generáciou Brabhamovcou v F1, nie je to jeho cieľ. Myslím si, že zotrvá na americkej scéne."

Pri spomienkach na svoju aktívnu kariéru Brabham popremýšľal aj o tom, ktorý z jeho súperov bol najťažším orieškom. "Bezpochyby Stirling Moss. Už si neviem spomenúť na preteky, v ktorých mi dal najviac zabrať, pretože to takto bolo v každom podujatí, v ktorom sme proti sebe nastúpili. Vždy mi to poriadne sťažil (smiech). V mojej ére bolo mnoho excelentných jazdcov vrátane Jima Clarka, Jochena Rindta, Dana Guerneyho a Grahama Hilla. So všetkými som bol dobrým kamarátom, ale málokedy sme mali šancu spolu niekam vyjsť, pretože som súťažil a pokúšal som sa aj viesť vlastný tím."

A čo obľúbený okruh? "Rouen, Brands Hatch a Nürburgring. Brands Hatch... to bol skvelý malý okruh so zmenami prevýšenia a so slepými zákrutami. Bola to trať pre jazdcov. Ring bol najväčší. Štrnásť míľ a 176 zákrut: hore a dole, doľava a doprava. Nemohli ste zabudnúť, aká zákruta nasleduje, pretože by ste sa dostali do poriadnych problémov," dodal Jack Brabham, ktorý si zaspomínal aj na svoje obľúbené autá. "Aj keď sa mi podarilo získať titul s modelom z roku 1966 (BT19), mojim obľúbeným bolo auto zo sezóny 1967 - BT24. Bolo nádherné, ale žiaľ, v posledných pretekoch mi odišiel motor a stálo ma to útok na titul. V rokoch 1967 i 1970 som mal reálnu šancu na titul, ale napokon to nevyšlo. Nie som z toho nejako veľmi smutný, som hrdý na svoje úspechy a na to, čo mi motošport dal..."