Seriál: Stačilo jedno kolo a víťazstvo sa rozplynulo

Autor: Marek Balický	Publikované: 16.02.2010 09:05:00
pošli do vybrali.sme.sk   Zdieľaj na Facebooku

Stajňa Arrows účinkovala v kolotoči Formuly 1 počas rokov 1978 až 2002. Jej monoposty odjazdily 291 veľkých cien a aj napriek tomu, že sa za ich volant posadili aj skutočne vynikajúci jazdci ako napríklad Riccardo Patrese, Jochen Mass, Thierry Boutsen, Derek Warwick, Eddie Cheever, Michele Alboreto, Damon Hill či Heniz-Harald Frentzen, nikto z nich nedokázal ani v jedných pretekoch triumfovať.

Víťazný deň však mohol nastať 10. augusta 1997. V tom čase sa išla Veľká cena Maďarska. V okolí Hungagoringu neustále pofukoval prach a niektoré zhrdzavené plechovky v priestoroch medzi divákmi boli snáď ešte z roku 1986, kedy sem efjednotka zavítala prvýkrát v histórii. Damon Hill viedol až do posledného kola.

Tím Arrows v tom čase už od začiatku sezóny prechádzal veľkými zmenami. Pred sezónou sa totiž dostal do rúk Toma Walkinshowa. Ten bol predtým úspešný vo vytrvalostných pretekoch so značkou Jaguar a so skúsenosťami z Benettonu a Ligieru sa rozhodol prevziať od jedného zo zakladateľov a bývalého jazdca Lotusu Jackieho Olivera stajňu Arrows. Tom chcel vybudovať špičkový tím.

Angažoval konštruktérov Franka Dernieho a Johna Barnarda, ktorí na svojom konte mali úspechy s tímami Williams, respektíve McLaren a Ferrari. Desaťvalec Yamaha zdokonaľoval motorár Brian Hart, ktorý v minulosti vyvinul vlastný štvorvalcový turbomotor a na svojom konte mal aj atmosferický desaťvalec. Hlavnou posilou pred sezónou však bol majster sveta Damon Hill, ktorému Frank Williams aj napriek zisku majstrovského titulu zmluvu nepredĺžil. Údajne kvôli vysokým finančným podmienkam. Druhý jazdec Brazílčan Pedro Paulo Diniz so sebou priviedol niektorých vážených sponzorov, čo mu zaručilo kokpit minimálne na jednu sezónu. Dodávateľom pneumatík sa stala do cirkusu Formuly 1 práve vstupujúca značka Bridgestone.

Úvod sezóny stajni nevyšiel. V prvých šiestich pretekoch Hill štyrikrát odstúpil a raz dokonca ani neodštartoval. Dinizova bilancia bola podobná. Neskôr sa ale začalo blýskať na lepšie časy. Na domácej trati v Silverstone získal Hill za šieste miesto prvý bodík, pričom v kalendári nasledovali ďalšie jeho obľúbené okruhy. V Maďarsku sa Angličanovi zaradilo už vo voľnom tréningu, keď na konci figuroval na piatom mieste. Určité zlepšenie potvrdil aj v kvalifikácii. Spočiatku ho síce zdržiavali súperi, no na poslednú chvíľu zajazdil s modrobielym monopostom Arrows TWR FA18 tretí najrýchlejší čas. Do pretekov tak štartoval hneď za Williamsom Jacquesa Villeneuva a Ferrari Michaela Schumachera, ktorí sezóne dominovali.

Štart sa Hillovi podaril. Suverénne sa dostal pred Villeneuva a ubránil sa útoku Eddieho Irvina na druhom Ferrari. S vedúcim Schumacherom navyše držal krok a v jedenástom kole ho dokonca predbehol. Stalo sa tak v pravotočivej zákrute za cieľovou rovinkou, kde sa rok predtým, ešte vo farbách Williamsu, dostal pred Francúza Jeana Alesiho s Benettonom. Aj v roku 1997 sa svojím prenasledovateľom postupne vzdiaľoval. Dokonca v tom čase jazdil aj najrýchlejšie kolá pretekov. Angličanov náskok pred Villeneuvom sa ustálil na hodnote približne tridsať sekúnd. Arrowsu však víťazstvo napokon súdené nebolo. V predposlednom kole sa Hillov náskok znížil až o dvadsať sekúnd. Službu totiž vypovedala prevodovka. Sen o historicky prvom triumfe sa tak začal pomaly ale isto rozplývať. Villeneuve Angličana dobehol niekoľko zákrut pred cieľom. Aby na úzkej trati neriskoval kolíziu, predbehol ho cez trávu. Víťazstvo tak Kanaďanovi spadlo doslova z neba. Hill došiel so zaradenou štvorkou zotrvačnosťou na druhom mieste so stratou deviatich sekúnd a bol jednoznačne morálnym víťazom veľkej ceny. Tretie miesto obsadil Johnny Herbert so Sauberom. Štvrtý skončil Michael Schumacher.

Bridgestone pre maďarské preteky pripravil perfektné slicky. Túto výhodu skúsený Hill dokonale využil, maďarský Hungagoring mu sedel už od nepamäti. Vo svojej prvej sezóne v roku 1992 sa dokázal do pretekov kvalifikovať aj s nekonkurencieschopným Brabhamom, pre ktorý to bola posledná veľká cena v histórii. V roku 1993 tu s Williamsom získal premiérové víťazstvo. Triumf si zopakoval aj v roku 1995. V sezónach 1994 a 1996 skončil druhý.

Po pretekoch v Maďarsku sa tím vrátil do starých koľají. Hill síce pravidelne dochádzal do cieľa, no nie na bodovaných miestach. V Rakúsku ho v poslednom kole odsunul zo šiestej priečky Michael Schumacher. Diniz došiel na piatom mieste do cieľa Veľkej ceny Luxemburska, ktorá sa išla na nemeckom Nürburgringu, to však boli jeho jediné body za celú sezónu. V Pohári konštruktérov obsadil Arrows ôsme miesto, čo bolo určite ďaleko za ambíciami zo začiatku sezóny. Obhájca majstrovskej koruny Damon Hill skončil celkovo trinásty so siedmimi bodmi. Tešiť sa však mohol aspoň z toho, že neprekonal nepríjemný rekord Juhoafričana Jodyho Schecktera, ktorý v roku 1980 získal rok po dosiahnutí majstrovského titulu iba dva body.

Tím sa po sezóne pohromade udržať nepodarilo. Hill prestúpil k Jordanovi, kde sa v daždivej Veľkej cene Belgicka v roku 1998 dočkal posledného víťazstva v kariére. Z projektu napokon Yamaha vycúvala a v ďalšej sezóne používal Arrows vlastné desaťvalce pod označením TWR Hart. Postupne odišli aj Dernie s Barnardom, tím reprezentovali rôzni jazdci a rôzne motory ešte necelých päť rokov, počas ktorých monoposty Arrows zopárkrát prekvapili svojou rýchlosťou a niekoľkokrát dokázali aj zabodovať. Na víťazstvo už ale nikdy nedosiahli.

Definitívny koniec prišiel počas sezóny 2002, keď bol údajným spolumajiteľom stajne princ Malik. Ten bol však podvodník prvého rangu hľadaný aj Interpolom. Spoluzakladateľ Jackie Oliver si tak iba povzdychol, že stajňu, ktorú on celkom úspešne viedol dvadsať rokov sa Walkinshawovi podarilo počas necelých piatich sezón pochovať.