Seriál: Nezdolateľná sila vôle!

Autor: Marek Balický	Publikované: 19.06.2010 13:30:00
pošli do vybrali.sme.sk   Zdieľaj na Facebooku

Vyhrával predtým, ako prišiel pri nehode o obe nohy, vyhráva však aj potom. Po tragickej nehode sa dokázal vrátiť späť na výslnie a je vzorom pre tisícky fanúšikov. Taký je príbeh obdivuhodnej vôle Alexa Zanardiho, dvojnásobného majstra najprestížnejšej americkej formulovej série CART. Cestu na vrchol a výslnie motoristického športu absolvoval hneď dvakrát. A aj napriek tomu, že práve tento šport sa mu stal osudným, nezanevrel naň a aj naďalej bojuje o nové a nové víťazstvá. Ďalší triumf si na svoj účet pripísal minulý rok na Masarykovom okruhu v Brne. A rozhodne nebol posledný.

Na jeseň roku 1966 sa v talianskej Boloni narodil Alessando Zanardi. Chlapec s neuveriteľnou láskou k vôni benzínu a spálených gúm, k motoristickému športu a automobilizmu. Rodina však o jeho koníčku nechcela ani počuť. Po tragickej nehode Alexovej sestry, nádejnej plavkyne, ktorá zahynula pri autonehode, už vôbec nie. Lenže malý Alessando sa nedal presvedčiť a zatiaľ čo ostatné talenty svetového motošportu brázdili motokárové okruhy už od svojho štyroch - piatich rokov, jemu sa podarilo posadiť sa prvýkrát za volant až ako trinásťročnému.

Jeho vášeň a úplné emocionálne prepadnutie pretekaniu mu nahrádzal nedostatok skúseností. Svojmu pretekaniu obetoval viac ako ktorýkoľvek iní rovesníci a bez výraznej podpory rodiny bol odkázaný sám na svoje schopnosti. Vďaka tvrdej práci a zanietenosti však vynikol. Po dlhých deviatich rokoch motokárových pretekov sa rýchlosťou blesku katapultoval do formulového sveta. V roku 1988 stál na štarte svojich prvých pretekov talianskej formuly 3, v roku 1990 získal v tejto sérii majstrovský titul, v roku 1991 absolvoval debut vo formule 3000 a hneď prvé preteky pretavil na víťazstvo.  V priebehu sezóny dokázal s nováčikovským tímom vyhrať aj ďalšie dva preteky. Celkovo získal v konečnom hodnotení druhé miesto. Odmena za šokujúce výsledky na seba nenechala dlho čakať. V závere roka už Alex Zanardi sedel v monoposte formuly 1 a odjazdil tri posledné preteky sezóny. Kto iný by mu mohol dať šancu, ak nie povestný objaviteľ talentov Eddie Jordan?

Ako to už býva, prišli horšie časy. Alex sa v efjednotke nedokázal presadiť, pretĺkal sa štartovým poľom v nevýrazných monopostoch Minardi a Lotus, od ktorých sa nedali očakávať takmer žiadne výkony. Podarilo sa mu získať iba jeden bod a po hrozivo vyzerajúcej nehode počas tréningu na Veľkú cenu Belgicka sa pre neho sezóna '93 predčasne skončila. Kvôli rekonvalescencii Zanardi zmeškal aj úvod novej sezóny. Tá však bola pre stajňu Lotus rovnakým fiaskom a nespoľahlivý monopost so zlými výsledkami spôsobil krach celého tímu.

Zanardi sa presťahoval za oceán do divokej formulovej série CART. Autá s takmer rovnakým výkonom a uvoľnená atmosféra v paddocku bola pre Alexa živou vodou. V pozícii nováčika vyhral v premiérovej sezóne tri preteky a podobne ako pri premiére v F3000 zopakoval titul vicemajstra. Divákov fascinoval svojimi neuveriteľnými predbiehacími manévrami, strhujúcimi momentmi a emocionálnymi oslavami každého víťazstva. V nasledujúcich dvoch rokoch získal dva majstrovské tituly série CART a vyslúžil si vstupenku späť do formuly 1. Spolupráca s Williamsom však bola opäť sklamaním. Aj napriek rýchlosti v predsezónnych testoch šiel jeho výkon dole a po sezónach 1999 a 2000 kapitolu F1 uzavrel definitívne. „Nebol som jednoducho dostatočne rýchly. Miloval som jazdu s autom F1, ale existencia v boxoch bola nepríjemná – bez akýchkoľvek priateľských medziľudských vzťahov. Pri pretekaní v Amerike môžete odbehnúť na pohárik k inému tímu, za iným jazdcom a potom môžete pokojne tvrdo pretekať. To v F1 neexistuje,“ vysvetľoval svoje neúspešné pôsobenie Alex Zanardi. Návrat za oceán tak bol jediným logickým rozhodnutím a v sezóne 2001 vstúpil na scénu CART s novým tímom. Spoločne pracovali na aute, od víkendu k víkendu sa zlepšovali. Výrazný úspech, odmena za úsilie mali prísť čo nevidieť...

Dlho očakávané zažiarenie malo prísť 15. septembra. Do cieľa historicky prvých pretekov série CART na starom kontinente ostáva iba trinásť kôl. Zanardi suverénne vedie a odchádzal naposledy do boxov doplniť palivo. Po úspešnom pit-stope sa vracia smerom k trati. Ako skonštatoval neskôr, v hlave mal len jednu myšlienku: „A je to. Vyhral som preteky.“ Strata kontroly nad autom pri akcelerácii vo výjazde z boxov sa mu však stala osudnou. Dostáva sa na trať, kde sa mu už Alex Tagliany nedokáže vyhnúť a v rýchlosti 300 kilometrov za hodinu naráža do najslabšej, prednej, časti monopostu. Ani jeden z jazdcov nemal šancu kolízii zabrániť... Sila nárazu Alexovi amputuje nad kolenami obe nohy. Masívna strata krvi nemá fatálne následky len vďaka rýchlemu zásahu zdravotníckeho tímu. „Mal šťastie, že vôbec prežil cestu do nemocnice. Stratil 70 percent krvi, bola to kritická situácia,“ uviedol zasahujúce lekár Walter Schaffartzik. Alex Zanardi bol v lekárskej starostlivosti štrnásť dní.

Po návrate z nemocnice povedal: „Cítim, že som domov priniesol zo seba to najlepšie a najdôležitejšie. Nestratil som toho až tak veľa. Uvedomil som si podstatu lásky rodiny a priateľov. Niekedy zabúdame na to najdôležitejšie čo máme... Motošport nebola iba moja práca, ale aj vášeň. A možnože ešte niekedy budem pretekať. Teraz však neviem, čo všetko budem schopný robiť.“

Alex absolvoval rehabilitačnú procedúru, s výsledkami však spokojný nebol. Zostavil si vlastný ambiciózny plán a navrhol si vlastné špeciálne protézy. V decembri rovnakého roku už vedel opäť chodiť. Časom sa zdokonalil natoľko, že ľudia, ktorí Alexov osud nepoznali, jeho hendikep ani nezbadali. Dvadsať mesiacov po nehode sa vrátil späť na nemecký okruh Lausitzring, aby v špeciálne upravenom aute a s jemu vlastným úsmevom na tvári šťastne odkrúžil zvyšných trinásť kôl tragického víkendu z roku 2001. Fascinoval dosiahnutým časom a ľahkosťou ovládania volantu. Aj s protézami by sa kvalifikoval na piatom mieste!

Dva roky po nehode už opäť krúžil po pretekárskych tratiach. Tentokrát však s upraveným továrenským modelom BMW 320i v európskom šampionáte cestovných vozidiel. Tridsaťšesťročný Zanardi bol opäť vo forme. Prvé preteky v domácej talianskej Monze sa síce pre neho skončili hneď po štarte, keď sa zaplietol do hromadnej havárie, no v druhých pretekoch už dokázal svoju dravosť a po zbesilej stíhacej jazde si ukoristil siedme miesto. Následne sa stal pravidelným účastníkom svetových šampionátov cestných vozidiel WTCC, kde od roku 2004 zbiera vavríny. V roku 2007 obsadil na brnenskom Masarykovom okruhu ešte druhé miesto, no vlani a predvlani už v prvých pretekoch grandiózne zvíťazil. Alex Zanardi je dôkazom neutíchajúcej vášne pre šport. Rovnako ako aj vzorom statočného muža a silnej vôle. „Well done, Alex!“

Zanardiho nehoda na Lausitzringu 2001:

Zanardiho nehoda v Spa 1993: