Elio de Angelis

Elio de Angelis sa narodil 26. marca 1958 v hlavnom meste Talianska, v Ríme. Počas svojej mladosti bol veľmi úspešný v kartingu a fanúšikovia ho označovali doslova za "zázračného chlapca.“ Inak bol vraj usmrkaným dieťaťom bohatých rodičov, ktorého však v začiatkoch jeho kariéry postretlo šťastie. Pomerne skoro sa totiž dostal do F1 – stalo sa tak už v roku 1979. Horšie pre mladého Taliana bolo to, že zmluvu podpísal so slabým tímom Shadow, ktorý bol majetkom Dona Nicholsa.

Ale poďme pekne po poriadku. 16-ročný Elio začal pretekať v roku 1974 v talianskych sériách Kart. V triede do 100 centimetrov kubických druhej kategórie sa stal majstrom Talianska a v juniorskej kategórii skončil na druhom mieste.

V sezóne 1975 postúpil v talianskej sérii Kart o krôčik vyššie. Ostal síce v triede do 100 centimetrov kubických, no pretekal už v rámci prvej kategórie. Eliovi sa nad očakávanie darilo a po skončení ročníka mohol oslavovať titul. Okrem tejto národnej súťaže sa pravidelne zúčastňoval aj na celosvetových kartových pretekoch, v ktorých skončil na druhom mieste.

Rok 1976 Eliovi de Angelisovi nevyšiel podľa predstáv. V sériách Trofeo CSAI class 100cc Super, Italian Championship Kartclass 125cc Super a European Championship Kart nedosiahol výraznejších úspechov.

A prišla sezóna 1977 s prvými výraznejšími úspechmi. Elio sa stal šampiónom talianskej série F3, v ktorej získal štyri víťazstvá a celkovo 45 bodov. Okrem toho De Angelis pretekal i v Európskych majstrovstvách Formule 3 – v celkovom ročnom súhrne skončil na siedmom mieste s 18 získanými bodmi. Na veľkej cene Monaka F3 (celosvetová séria) v roku 1977 obsadil druhé miesto, čo bol do tej doby jednoznačne najväčší úspech talianskeho mladíka.

Rok 1978 bol pre Elia De Angelisa takisto pomerne dobrý. Jedny preteky odjazdil Elio v sérii Aurora F1 a získal v nich štyri body. Ďalšie preteky absolvoval v európskej Formule 2, no celkovo skončil s dvanástimi bodmi až na sedemnástom mieste. Najväčší úspech v sezóne ´78 zaknihoval Elio de Angelis na VC Monaka F3, v ktorej zvíťazil...

Prišiel spomínaný rok 1979 a de Angelisove pôsobenie v slabom tíme Shadow Ford. Jediným pozitívom pre mladého Taliana bolo azda to, že mohol pôsobiť v F1. Počas sezóny ho postretlo pomerne veľa technických porúch a nedokončil až osem veľkých cien! V úvode sezóny ho držal nováčikovský elán a hneď v prvej Veľkej cene Argentíny skončil na siedmom mieste. V Brazílii bol dvanásty, v Južnej Afrike havaroval a v americkom Long Beach zopakoval slušné siedme miesto z Argentíny. Potom sa na Elia lepila smola a nedosiahol žiaden kvalitný výsledok. Až prišla záverečná - štrnásta veľká cena sezóny, ktorou bola VC USA vo Watkins Glen kde dosiahol De Angelis veľmi pekné štvrté miesto a premiérové tri body.

Tento úspech neunikol pozornosti Colina Chapmana, ktorý v tom období hľadal schopného pilota k lídrovi Lotusu Mariovi Andrettimu. Tím Lotus bol v tých časoch v kríze, keďže stratil svojho hlavného sponzora Martini. Stalo sa tak po tom, čo monopost Lotus 80 nič neukázal a bol doslova pohromou. No pre Colina Chapmana to bolo príznačné – neustále riskoval a pracoval systémom všetko alebo nič. Monoposty s označením 49, 72 či 79 mu priniesli slávu no 56B, 76 a 80 boli biedne a Lotusu kazili ťažko vybudovaný imidž.

V Lotuse sa však nespalo a pri vývoji monopostu s označením 81 mal Colin Chapman viac šťastia. Auto bolo nasadené hneď od začiatku roku 1980 a bolo to múdre rozhodnutie. De Angelis skončil hneď pri debute monopostu Lotus 81 na piatom mieste v kvalifikácii VC Argentíny, keď porazil i hviezdneho Andrettiho. V pretekoch sa mu nedarilo a po poruche zavesenia odstúpil.  V ďalšej Veľkej cene Brazílie už všetko klapalo ako malo a Elio de  Angelis zaznamenal skvelé druhé miesto. Zaujímavé bolo, že opäť dokázal poraziť Maria Andrettiho, majstra sveta z roku 1978. Onedlho nato však progres monopostu 81 skončil a Mario s Eliom sa stali pilotmi, ktorí dokázali bojovať len o stred poľa. Malý zvrat nastal v závere sezóny, keď sa De Angelisovi podarilo získať dve štvrté miesta na VC Talianska a VC USA vo Watkins Glen. S celkovo trinástimi bodmi skončil sezónu s dvanásťbodovým náskokom pred tímovým lídrom Andrettim, ktorý sa musel uspokojiť s jediným bodíkom z VC USA.

Na začiatku sezóny 1981 prestúpil Mario Andretti do tímu Alfa Romeo a Colin Chapman nemal pochýb o tom, kto bude jeho nástupcom na poste tímovej jednotky. Stal sa ním samozrejme Elio de Angelis, ktorému bol pridelený monopost s číslom 11. Zaujímavé je, že s týmto číslom odjazdil taliansky pilot celých ďalších päť rokov. Na začiatku tohto obdobia mal Lotus mierne problémy, pretože mu FIA zakázala jeho monopost s označením 88, ktorý bol charakteristický dvojitým šasi. O zákaz sa pričinili hlavne ostatné tímy, ktoré proti používaniu takéhoto monopostu vehementne protestovali. Náhradou za Lotus 88 bola 87-ička, ktorá však príliš neoslnila a presvedčivé výsledky nedosahovala. Potom to Colin Chapman skúšal s Lotusom 91, vďaka ktorému si Elio pripísal svoje prvé víťazstvo vo veľkej cene. Stalo sa tak na Grand Prix Rakúska v roku 1982, do ktorej štartoval až zo siedmeho miesta.

Na konci roka 1982 Colin Chapman zahynul a jeho nástupcom sa stal Peter Warr. Jeho prvým krokom bol odchod od motorov Ford Cosworth k Renaultu. Lotus 93T určený pre rok 1983 bol však neuveriteľne nespoľahlivý a de Angelisovi sa s ním podarilo dokončiť len 2 z 15 pretekov!

Rok 1984 bol pre Elia podstatne lepší. S turbom V6 sa v celkovom poradí jazdcov umiestnil na treťom mieste za dominantnými pilotmi McLarenu. Prvé miesto v tejto sezóne pripadlo Niki Laudovi, ktorý získal 72 bodov a o pol boda zdolal svojho rivala Alaina Prosta! Tretí Elio de Angelis nazbieral dovedna 34 bodov. Svojho tímového kolegu v Lotuse Nigela Mansella pritom evidentne zahanbil – budúci majster sveta získal v sezóne ´84 len 13 bodov, ktoré mu stačili na finálne deviate miesto po boku Ayrtona Sennu.

Elio de Angelis bol v tomto období veľkým talentom, ktorý však nemal šťastie na kvalitný monopost. Po úvodnom pôsobení v tíme Shadow vyrástol na toppilota s typickým južanským temperamentom - mimo kokpitu sa často správal príliš emotívne. Mnohými ženami pohybujúcimi sa v blízkosti F1 bol označovaný za jedného z najkrajších jazdcov v motorizme vôbec. Elio bol známy tím, že svojich vedúcich takmer nikdy nesklamal – bol schopný pravidelne získavať body, ktoré jeho zamestnávateľom značne pomáhali pri budovaní finálnej pozície v majstrovstvách. Najkrajšou chvíľou de Angelisovej kariéry bola určite spomínaná VC Rakúska 1982, na ktorej si zaknihoval svoje prvé víťazstvo v F1 o 5 stotín pred Keke Rosbergom! Táto výhra bola vôbec poslednou pre tím Lotus a dodnes je často prirovnávaná k Boutsenovej výhre nad Ayrtonom Sennom na VC Maďarska 1988.

Druhé a zároveň posledné víťazstvo Elia de Angelisa prišlo na Veľkej cene San Marina v roku 1985. Elio sa však nemohol tešiť naplno, pretože o jeho výhre sa rozhodlo za "zeleným stolom“ - víťazný Alain Prost bol dodatočne diskvalifikovaný. De Angelis v pretekoch stratil na Prosta 38 sekúnd, no napokon bol vyhlásený za víťaza pred Boutsenom na Arrowse a Tambayom na Renaulte.

V roku 1986 však začal vedúci muž Lotusu Peter Warr robiť zaujímavé veci a pre Elia už nemal miesto. Najal Ayrtona Sennu a neznámeho Johnnyho Dumfriesa, ktorý v F1 nikdy nič prevratné nedokázal.

Elio de Angelis zakotvil v tíme Brabham, kde nahradil Nelsona Piqueta. Gordon Murray mal s Brabhamom veľké plány a pracoval na vývoji nového auta s označením BT55. Tento monopost bol veľmi nízky, plochý, redukoval odpor a umožňoval lepšie plynutie vzduchu cez zadné krídlo. Turbomotor tohto auta mal silu 1100 koňských síl! BT55 produkoval o 30% viac prítlaku ako jeho najväčší protivníci no jeho nevýhodou bolo pomerne slabé zrýchlenie a slabá cirkulácia oleja v zvláštne stavanom motore.

Po Veľkej cene Monaka 1986 sa tím Brabham vybral na testy na okruh Paula Ricarda blízko Le Castellet v Južnom Francúzsku. Tu sa mal dokonale pripraviť na blížiacu sa Veľkú cenu Francúzska. Na Eliov monopost bolo nainštalované nové zadné krídlo, ktoré však nevydržalo záťaž a zapríčinilo nehodu talianskeho pilota v rýchlosti približne 290 kilometrov za hodinu. De Angelis narazil do zvodidiel, jeho auto vyletelo do vzduchu a zastalo až neuveriteľných 200 metrov od miesta havárie! Celá udalosť sa obišla takmer úplne bez svedkov, hrôzu videli na vlastné oči len dvaja mechanici Benettonu, ktorí vykonávali rôzne práce práve v tejto oblasti okruhu – v Esses de la Verrerie.

Monopost BT55 začal horieť a Elio sa z neho nevedel dostať. O niekoľko minút pribehli k horiacemu vraku prví maršáli s hasiacimi prístrojmi, no pomocou nich oheň neuhasili. To bolo na celej veci najhoršie, pretože trvalo veľmi dlho kým sa oheň podarilo definitívne dostať pod kontrolu. Po pol hodine prišiel vrtuľník a Elio de Angelis bol prevezený do nemocnice CHU de la Timone v Marseille. Všetky nádeje na jeho záchranu stroskotali 29 hodín po nehode, keď Elio de Angelis umrel na následky zranení. Písal sa 15. máj 1986...

Odišiel tak veľký talent svetového motorizmu, ktorý počas svojej krátkej kariéry nestihol naplno predviesť svoje kvality. Pri troche šťastia a prestupe do lepšieho tímu sme o Eliovi de Angelisovi mohli hovoriť ako o jednom z najlepších pilotov histórie. Nestalo sa tak a dnes si na tohto talianskeho pilota spomínajú už ozaj len najväčší a najznalejší fanúšikovia F1...

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Video:

Spomienka na Elia de Angelisa (39MB - .wmw) - zo stránky www.eliodeangelis.com

Spomienka na Elia de Angelisa 2 (20MB - .mpg) - zo stránky www.eliodeangelis.com

Elio de Angelis a Niki Lauda na VC Kanady 1984 - (2,5MB - .wmw) - zo stránky www.eliodeangelis.com

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Celkové štatistiky Elia de Angelisa: 8 sezón, 108 veľkých cien, 2 víťazstvá, 3 pole positions, 9 pódiových umiestnení, 3 tímy, 3 rôzne typy motorov, 12 modelov monopostov

Najlepšie umiestnenie v Pohári jazdcov: 3. miesto v sezóne 1984

Celkový súčet získaných bodov: 122 bodov = 1,22 na veľkú cenu

Niektoré monoposty Elia de Angelisa:

Shadow DN9

Lotus 81

Lotus 87

Lotus 91

Lotus 93T

Lotus 94T

Lotus 95T

Lotus 97T

Brabham BT55