Johansson popisuje problémy súčasného pretekárskeho športu
zdroj foto: Daimler

Johansson popisuje problémy súčasného pretekárskeho športu

11.1.2016

"Nové technológie sú fascinujúce, ale pretekársky šport v akejkoľvek forme by mal byť podľa môjho názoru v prvom rade a hlavne o jazdcoch," skonštatoval bývalý pretekár Stefan Johansson.

Formula 1 je zvláštna v tom, že vlastní fanúšikovia ju zvyknú až príliš často kritizovať. V iných športových disciplínach sa to nevyskytuje, no v F1 áno. Ale čo je zvláštnejšie, aj samotní kritici sa k pozeraniu pretekov napokon vracajú. Pochopiteľne, že nie všetko je nastavené úplne ideálne a existuje značný priestor pre zlepšovanie. Uvedomuje si to aj bývalý pretekár Stefan Johansson.

"Po poslednom fušovaní s pravidlami F1 sa objavovalo množstvo argumentov hovoriacich o tom, že s touto sériou je všetko zle a čo by bolo potrebné spraviť pre nápravu," zamyslel sa Johansson vo svojom blogu pre Motorsport.com. "Každý so záujmom o pretekanie k tomu pristupuje veľmi vášnivo a objavuje sa takmer rovnaké množstvo navrhovaných riešení, ako je ľudí s názormi. Formula 1 je vždy na navyššej priečke rebríka motoršportu, ale podľa môjho názoru sa na smerovanie, ktorým sa pretekársky šport ubral v posledných rokoch, nepotrebuje pozrieť len F1."

"Takmer každý druh motoršportu je dnes úplne závislý od aerodynamiky a hlavne od aerodynamického prítlaku. Ten určuje rýchlosť daného auta. Každým rokom sú dosahované časy rýchlejšie, až prídu zmeny pravidiel starajúce sa o spomalenie áut. Zvyčajne v záujme bezpečnosti. Toto sa deje hlavne znížením počtu konských síl. Je to rýchle riešenie. A dizajnéri s inžiniermi potom nájdu riešenie v podobe zvýšenia úrovne gripu vďaka lepšej aerodynamike. V priebehu dvoch či troch rokov sú dosahované časy zvyčajne na úrovni tých, aké boli pred zmenou pravidiel," skonštatoval Švéd.

Päťdesiatdeväťročný rodák z Växjö pripomenul, že dosahované maximálky na rovinkách sú dnes nižšie ako v 80. rokoch minulého storočia, ale autá sú na jednotlivých okruhoch celkovo aj tak rýchlejšie. "Kde sa teda tá rýchlosť vzala?" položil si Johansson otázku, aby si vzápätí odpovedal slovami, že ju dodali vyššie rýchlosti dosahované v zákrutách: "Dnes sa jazdci snažia o to, aby mali čo najlepšiu minimálnu rýchlosť v zákrutách, ktorá zvyčajne určí najlepší čas na kolo. V minulosti boli rozhodujúcejšími faktormi brzdenie a výjazdová rýchlosť."

"Neberme do úvahy poruchy auta či akékoľvek nezvyčajné situácie, nad ktorými jazdec nemá kontrolu: Kde sa deje väčšina nehôd? Keď som si to naposledy kontroloval, tak v zákrutách! Prečo teda všetky profesionálne pretekárske série v mene bezpečnosti znižujú výkon motora? Tieto obmedzenia prinášajú čoraz nižšie maximálky, ale rýchlosti v zákrutách sa vďaka povolenému aerodynamickému vývoju naďalej zvyšujú. Z môjho pohľadu to nedáva žiadny zmysel," povedal absolvent 79 veľkých cien.

V konečnom dôsledku to vedie k niekoľkým neželaným veciam, ktoré znižujú atraktivitu pretekárskeho športu. Johansson ich popísal takto:

1. rozdiel medzi minimálnou rýchlosťou uprostred zákrut a maximálnou na konci rovinky je výrazne menší. Toto jazdcom zmenšuje príležitosť na lepší výjazd zo zákruty ako v prípade jeho súpera pred ním, takže v nájazde do ďalšej brzdnej zóny to má s útokom na neho ťažšie.

2. brzdné vzdialenosti sú čoraz kratšie a kratšie, keďže maximálna rýchlosť je nižšia a úroveň gripu vyššia. Toto prirodzene zmenšuje príležitosť na to, aby jazdec "vybrzdil" auto pred ním.

3. väčšina náročných zákrut je už minulosťou, čo platí tak o F1, ako aj o prototypoch, pretože autá majú pri vysokých rýchlostiach enormný aerodynamický grip. Zákruty ako Eau Rouge v Spa sa aj s autom F1 ťažko prechádzali na plný plyn, pričom dnes to aj menej schopní jazdci zvládnu už v treťom tréningovom kole. Už to takmer ani nie je zákruta. To isté platí aj v aute LMP1 alebo LMP2.

4. každé aerodynamicky závislé auto - monoposty a hlavne prototypy - je dnes závislé hlavne od aerodynamiky v prednej časti šasi, ktorá určuje čo sa deje s celým autom. Ale keď nasledujete iné auto, tak vaša predná aerodynamika je nevyhnutne narušená turbulenciami vytvorenými autom pred vami. Preto je ešte náročnejšie udržať si potrebnú rýchlosť a zaútočiť na auto pred vami. Keď majú autá rovnakú maximálku, tak akcelerácia nie je postačujúca.

Johansson naznačil, že úmrtia jazdcov ako Elio de Angelis, Roland Ratzenberger, Ayrton Senna či Stefan Bellof sa zrodili po veľmi nezvyčajných nehodách. Ak by sa niečo podobné vyskytlo aj dnes, tak by ich pretekári prežili. "Trate i autá sú omnoho bezpečnejšie. Je takmer isté, že Senna by svoju nehodu so súčasným dizajnom kokpitu prežil."

"Vo Formule 1 však už neostali žiadne trate alebo zákruty vyžadujúce si 'poriadne gule'. Všetko je to o precíznosti a o tom, aby ste presne triafali vaše značky. No a pochopiteľne aj o chápaní toho, ako auto nastaviť vzhľadom na nekonečné množstvo úprav všetkých možných prepínačov. Jazdci sa s nimi musia neprestajne hrať, aby z auta dostali maximum. No a rozhodnutia týkajúce sa nastavovania tlačidiel určujú inžinieri z boxovej uličky," pripomenul Johansson, ktorý následne skritizoval aj pretekárske trate. Sú postavené tak, že ak jazdec prekročí limit, nič sa mu nestane. "Výsledok je taký, že každý jazdec nájde limit v priebehu piatich až desiatich kôl. Stačí mu zachádzať za ohraničenie trate do veľkorysých výbehových zón. V ďalšom kole potom trochu uberie rýchlosť až nájde limit."

Dôsledok je napokon taký, že odvaha už nie je súčasťou jazdeckého arzenálu. "Sledovať Sennovu kvalifikáciu v Monaku bola čistá slasť. Ale ešte ohromujúcejšie sú palubné zábery Juana Manuela Fangia, ktoré som našiel - sú z 50. rokov z Nordschleife na Nürburgringu," skonštatoval Johansson. "Sledovanie tohto videa je absolútne nádherné a malo by byť inšpiráciou pre každého jazdca. Jeho volant nikdy nebol nastavený rovno na viac ako sekundu - a to počas celého kola. Svojich súperov v podstate zničil."

"Podľa mňa je čas vrátiť sa ku kresliacej doske a detailne sa pozrieť na filozofiu automobilového pretekania sa. Treba prehodnotiť celý koncept týkajúci sa toho, ako sú pretekárske autá dizajnované a stavané. Nové technológie sú fascinujúce, ale pretekársky šport v akejkoľvek forme by mal byť podľa môjho názoru v prvom rade a hlavne o jazdcoch," dodal Stefan Johansson.

11.1.2016
Odporúčame ti